Mikrobióm
Mikrobióm je súbor mikroorganizmov (baktérie, vírusy, huby…) vyskytujúci sa na koži, v ústnej dutine, v tráviacom, v urogenitálnom trakte i vnútorných orgánoch nášho tela. Plní významnú úlohu v podpore imunity a v prevencii rôznych ochorení ako napr. obezita, cukrovka, vysoký krvný tlak, rakovina či zmena duševného zdravia. Pretože 70 – 80 % imunity a 90 % sérotonínu – hormónu šťastia sa tvorí v tráviacom trakte a ich nerovnováha sa prejavuje syndrómom dráždivého čreva (priepustnosť, krvácavosť a nepomer bakteriálnych kmeňov) a následnými kožnými problémami (akné, ekzém). Vďaka vede už dnes vieme analyzovať mikrobióm pomocou sekvenovania DNA zo vzorky stolice a pôsobiť preventívne intoleranciám (laktózovej, histaminovej) a k zlepšeniu zdravia. Viac na https://plus.noviny.sk/24podcast/829071-crevo-ako-zazrak
Vedeli ste, že črevný mikrobióm a priepustnosť čreva úzko súvisí s priepustnosťou kože? Potrava nám nie vždy dobre trávi a sem tam sa objaví popri nafukovaní, bolesti brucha, hnačke, aj mierne začervenanie, alebo ekzém na koži. A to je signál, že niečo nie je v poriadku.
Keď spozorujeme tieto príznaky, vyhľadávame lekárov v podozrení, že je to intolerancia na nejakú zložku potravy.
Čo je to intolerancia?
Vieme sa z nej dostať?
Prečo to vzniká?
Kde je príčina?
Dnes sa už asi každý stretol s odpoveďou: „Nie, ďakujem mám intoleranciu, ja mám svoje. Dobrú chuť!“
Na tieto otázky Vám rada odpovie nielen autorka Zdravyýživky, ale aj vyživová poradkyňa PhDr., Mgr. Petra Vadovičová, PhD., ktorá sa venuje oblasti črevného mikrobiómu. Jej práca je jej hobby a rada Vám poradí.
Teší sa na Vaše otázky mikrobiom@zdravyzivka.sk alebo +421905884415
U detí sa tvorí imunita približne do 3 rokov života. Pediatri odporúčajú nezanedbávať ani tzv. imunologické okno. Aj tak až 5% detskej populácie mladšej než 3 roky má potravinovú alergiu. (1)
Čím to je? Ľudské telo nie je sterilné a to je dobre. Je tvorené množstvom bakteriálnych kmeňov, pričom každý z nich je prospešný inak.
„Medzi najdôležitejšie ukazovatele zdravého mikrobiómu sú probiotické kmene Lactobacilus, Bifidobakterie, Fermicutes a Bacteriodetes.“
Prečo je tak významné starať sa o svoj mikrobióm a čo je preň dôležité?
Sú to stravovacie návyky. Čím máme pestrejšiu stravu v podobe prebiotickej vlákniny, tým sa má náš mikrobióm lepšie.
Najnovšie vedecké štúdie dokazujú, že mikrobióm ovplyvňuje ako fyzické tak i duševné zdravie. Až 90 % serotonínu teda „hormónu šťastia“ sa tvorí v tráviacom trakte a iba 10 % v mozgu. Akonáhle dochádza k nerovnováhe mikrobiómu človeka, pociťuje tráviace ťažkosti, zvýšenie infekčných ochorení, ochorenia pečene, obličiek, metabolické (cukrovka, obezita) kardiovaskulárne a respiračné poruchy, kožné prejavy, mentálne, autominutné a alergické poruchy.
Ak máme mikrobióm v rovnováhe, čo sa v ňom deje?
Firmicutes (napomáhajú k rozkladu tukov a pôsobia k lepšiemu využitiu energie z tučnej potravy) a Bacteroidetes tvoria 80 – 90 % črevného mikrobiómu.
Lactobacily sa podieľajú na metabolických a imunologických procesoch, ktoré udržujú v rovnováhe. Udržujú práve Ph v črevách, znižujú priepustnosť čreva, čím zabraňujú patogénnym látkam prenikať do krvného obehu, zlepšujú trávenie laktózy, pomáhajú tráviť vlákninu, redukujú nafukovanie, konzistenciu stolice, znižujú hnačky, zápchy a žalúdočné ťažkosti.
Bifidobakterie pomáhajú udržať celistvosť a nepriepustnosť črevnej sliznice a produkujú butyrát i niektoré vitamíny.
Shigella sú prevažne patogénne a spôsobujú ochorenia prejavujúce sa častými hnačkami. Následne náš imunitný systém „ničí“ sliznicu hrubého čreva.
„Vieme, že až 80 % imunity sa tvorí v tráviacom trakte, za čo sú tiež zodpovedné priateľské baktérie. Čím máme pestrejší črevný mikrobióm, tým je naše telo odolnejšie voči ochoreniam. Mikrobióm sa nenachádza iba v tráviacom trakte, ale začína už v ústnej dutine. Poznáme kožný, pľúcny, obličkový, vaginálny… „
U dieťaťa je veľmi dôležité počas pôrodu prichádzať na svet cez pôrodné cesty matky, kde získa dostatočné osídlenie a základ na budovanie si svojho mikrobiómu aj imunity. Ak však táto cesta nie je možná, osídlenie mikrobiómu dostáva z vonkajšieho prostredia. Človek si svoj mikrobióm formuje počas celého života. Samotným príchodom na svet, postupným prijímaním potravy počas dojčenia, konzumáciou príkrmov, možnými liekmi, nehovoriac o antibiotikách, zmenou prostredia a dospievaním môže dôjsť k nerovnováhe – disbióze.
Dobrá správa je, že veda ide dopredu a vieme chýbajúce bakteriálne kmene doplniť. Samotný kmeň A. muciniphila vyskutujúci sa v materskom mlieku má protizápalové a imunostimulačné vlastnosti. Dozrievaním organizmu sa znižuje pomer dobrých bakteriálnych kmeňov avšak narastá aj pomer Fusobaktérii (stimulujú imunitný systém k produkcii zápalových reakcií), ktorý nám hovorí o predispozícii na ca hrubého čreva. Podľa ECIS – European Cancer Information System Slováci trpia najväčšou úmrtnosťou na ca hrubého čreva medzi krajinami EU. (2)
„Vedeli ste, že vďaka testu na črevný mikrobióm si viete zistiť príčinu ochorení vyplývajúcich z nedostatku bakteriálnych kmeňov a získať riešenie na mieru? Kmeň A.muciniphila môže v kombinácii s inými patogénnymi baktériami narušiť bariérovú funkciu čreva a tým umožniť prenikanie toxických látok z čreva do krvného obehu („leaky gut“). Nepomer bakteriálnych kmeňov, SIBO a chýbajúci bakteriálny kmeň pôsobia ako také puzzle aj pri vzniku intolerancií a ich kožných prejavov. (3)„
Zdroje:
1 – Svačina, Š.: Klinická dietológia. Vyd. Grada 2008. ISBN 978-80-247-2256-6
2 – Source: ECIS – European Cancer Information System https://ecis.jrc.ec.europa.eu, accessed 15/01/2021 ©European Union, 2021
3 – Ying Hui Lee et al.: Prebiotics in atopic dermatitis prevention and management. Journal of Functional Foods 2021
Zaujíma Vás ako to máte vy?
Do trávenia nevidíme.
Vieme však zistiť, ako to u vás vyzerá
s Vašim mikrobiómom a už teraz pôsobiť preventívne.
Pretože prevencia je lacnejšia ako liečba.